Koncept podporujúci konkurencieschopnosť: nábeh koncepcie spoločenskej zodpovednosti v podnikoch

MOŽNÉ RIEŠENIE NÁBEHU ZABEZPEČENIA A PRÍPRAVY PROGRAMOV SPOLOČENSKEJ ZODPOVEDNOSTI

Úvod

Svetová ekonomika zaznamenáva zmeny, v rámci ktorých dochádza k prehlbovaniu globalizačného procesu a pritom sa mení postavenie nielen veľkých, ale aj malých a stredných podnikov. Globalizácia a internacionalizácia nastolili zmeny, ktoré sa dotkli podnikov a ich prostredia. Podnikateľské prostredie sa vyznačuje vysokými nárokmi na schopnosť podnikov úspešne sa vyrovnávať s prichádzajúcimi výzvami, požiadavkami a hrozbami globalizácie. Prispôsobenie sa požiadavkám a podmienkam konkurenčného prostredia, t. j. zvyšovanie adaptačných schopností podnikov je priam žiaduce. Je to možné, ak podnik ponúka kvalitné konkurencieschopné výrobky a služby, pravidelne vyhodnocuje vývojové procesy v súlade s požiadavkami trhu, rozvíja svoj potenciál a súdržnú kultúru, ktorá podporuje zvyšovanie výkonnosti, efektívnosti a neustále zlepšovanie.

V súčasnosti sa proces globalizácie a internacionalizácie naďalej pokračuje a zasahuje všetky oblasti spoločenského života. V takomto prostredí narastá význam etického správania, a teda aj uplatnenie princípov spoločenskej zodpovednosti v praxi. So zodpovednosťou ako takou sa stretávame v každodennom živote, t. j. pri riešení rôznych situácií. Výskyt a miera nezodpovedného správania dosahuje varovný signál nielen pre zákazníkov, ale aj pre širokú verejnosť. Jedným z trendov je posun postojov organizácií smerom k otázkam spoločenskej zodpovednosti i otázkam environmentálneho charakteru. Tento trend dokumentujú mnohé štúdie a výskumy, ktoré poukazujú na vnímanie problémov spoločenského života, ako aj na akceptovanie princípov spoločenskej zodpovednosti ako metódy podmieňujúcej úspešnosť podnikov v konkurenčnom prostredí. Záujem odborníkov o spoločenskú zodpovednosť ako nástroja narastá a čoraz viac je tu potreba zameriavať sa na zistenie príčin správaní a rozhodovaní manažérov a hľadať spôsoby, ako zlepšiť výkonnosť, efektivitu a kvalitu práce tak v podnikoch, ako i v organizáciách verejnej správy.

Zámerom práce je podať informácie o úlohách vedenia pri zavedení koncepcie spoločenskej zodpovednosti a poskytnúť možný nábeh jej prípravy, ako aj perspektívy pôsobenia odborníkov na spoločenskú zodpovednosť v podnikoch a organizáciách verejnej správy. Hlavné ciele:

- poukázať na úlohu vedenia pri zavedení koncepcie, 

- naznačiť perspektívy práce odborníkov na túto oblasť,

- naznačiť možný nábeh prípravy koncepcie spoločenskej zodpovednosti ako projektu,

- zhodnotiť pôsobenie odborníkov v podnikoch a v organizáciách verejnej správy.

Pri spracovaní témy sa vychádzalo z odborných publikácií a štúdií, pričom sa využili poznatky získané z praxe (autorka pracovala ako konzultantka, projektová manažérka i špecialistka marketingu). Predložený materiál je podkladom k rigoróznej práci s problematikou konkurencieschopnosti a spoločenskej zodpovednosti podnikov. Práca je určená študentom, manažérom, širokej verejnosti a môže sa využiť ako východiskový materiál k ďalším výskumom, štúdiám a analýzam.

Ponímanie spoločenskej zodpovednosti

Vzostup povedomia spoločenskej zodpovednosti v organizáciách ovplyvnili globálne hnacie sily, medzi ktoré sa zaraďuje globalizácia a jej faktory, ako napríklad ekologická udržateľnosť, morálna povinnosť, technológie, sila značky a pod. Popularita "spoločenskej zodpovednosti" rastie postupne a tento trend môže viesť k rozvoju koncepcie strategického rámca trvalej udržateľnosti. Spoločenská zodpovednosť je manažérsky nástroj, ktorý má svoje významné miesto vo všetkých organizáciách.

Základom spoločenskej zodpovednosti (ďalej aj ako "SZ") podnikov je dodržiavanie etických princípov voči všetkým zainteresovaným stranám, t. j. smerom navonok aj dovnútra (Sedlák a kol., 2010). Spoločenská zodpovednosť je ponímaná veľmi široko: je chápaná ako filantropia, public relations, teda nielen ako dodržiavanie etických princípov (napríklad pri ponuke kvalitných služieb). SZ má vplyv na stakeholderov -samotnú organizáciu, zákazníkov, spoločnosť a životné prostredie. Vplyv konceptu spoločenskej zodpovednosti na tieto subjekty a prostredie je možné zaznamenať už vo výrobných procesoch produktov, spotrebe vody a pod.

Spoločenská zodpovednosť môže byť v zahraničnej literatúre označená skratkou "CSR" (z angl. "corporate social responsibility"), ktorá sa vo väčšine prípadov chápe (prekladá) ako sociálna zodpovednosť podnikov smerom "dovnútra" a v prípade nadnárodných korporácií ako filantropia. V súvislosti s prekladom z anglického jazyka ("Corporate Social Responsibility") je nutné poznamenať, že pojem spoločenská zodpovednosť podnikov má v slovenčine širší význam, než aký zodpovedá anglickému termínu (anglický výraz "social" znamená sociálnu zodpovednosť). Spoločenská zodpovednosť spolu so sociálnou zodpovednosťou podnikov tvorili nové inštitúty ekonomickej teórie, keďže v právnej vede sa v tejto oblasti pred rokom 2009 iba začínali výskumné, vedecké a odborné prístupy na rôznych úrovniach (Tkáč, 2009).

Pri vymedzení samotného pojmu SZ je potrebné vychádzať z prvkov (troch aspektov/dimenzií) modelu ZET spolutvoriacich koncepciu spoločenskej zodpovednosti. Tieto tri aspekty konštituujú ekonomicko-manažérsku definíciu SZ takým spôsobom, že poskytujú návod pre plánovanie procesov, usmernení a implementáciu konceptu SZ. Podniky by tak mohli zabezpečiť udržateľný rozvoj s dôrazom na neustály rozvoj a rast zohľadňujúc ekonomickú výkonnosť s ohľadom na sociálnu a environmentálnu oblasť.

Koncept spoločenskej zodpovednosti podporujúci poslanie a ciele podnikov ako ekonomicko-manažérska disciplína

Spoločenskú zodpovednosť možno vnímať ako vedu o sociálnych a environmentálnych aspektoch spoločenského života, ale aj ako samostatný odbor zohľadňujúci ekonomické a manažérske teórie. Spoločenskú zodpovednosť možno charakterizovať ako špeciálnu ekonomicko-manažérsku disciplínu, ktorá sa zameriava na sociálno-ekonomické problémy, na problémy celospoločenského charakteru. Cieľom konceptu SZ v rámci celej krajiny je ochrániť spoločnosť pred škodlivými vplyvmi a umožniť podnikom dobrovoľne sa zaviazať k princípom SZ a zvyšovať kvalitu práce, života a výroby, ďalej rozvoj podnikov zodpovedným správaním voči životnému prostrediu a zdrojom a podieľať sa na zabezpečení zvyšovania kvality života celej spoločnosti.

Význam a potrebu uplatňovania konceptu spoločensky zodpovedného správania, t. j. uplatňovania princípov s konceptom spoločenskej zodpovednosti v podnikoch je možné z nasledovných dôvodov:

- umožňuje podnikom ľahšiu adaptáciu na nové požiadavky a podmienky meniaceho sa prostredia, t. j. reaguje na meniace sa podmienky trhu,

- pružnejšie organizovanie pracovného procesu, zvyšovanie výkonnosti a kvality práce,

- zlepšené vzťahy a vyššia spokojnosť zamestnancov, atraktivita podniku z hľadiska trhu práce,

- trvalo udržateľný sociálno-ekonomický rast a udržateľný rozvoj podniku, t. j. možnosť získania konkurenčnej výhody, konkurencieschopnosti,

- systém podporuje vytváranie kultúry kvality a zohľadňuje očakávania zúčastnených strán a spoločnosti,

- iné výhody, ako napríklad zabezpečuje zlepšovanie kvality, zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti.

Úloha vedenia pri zavedení koncepcie spoločenskej zodpovednosti 

Vzhľadom na závažnosť spoločenskej zodpovednosti podnikov je nevyhnutné implementovať zásady do podnikateľských zámerov a stratégií. To vyžaduje, aby si vrcholový manažment uvedomil dosah a dôsledok spoločensky zodpovedného správania, ale i to, že samotná zodpovednosť sa môže prejaviť vo výkonnosti a efektívnosti, v konkurencieschopnosti.

Prístup vedenia ku konceptu spoločenskej zodpovednosti je v jednotlivých podnikoch predurčený faktormi, ako poslanie, úroveň vyspelosti, tempo rozvoja podniku a inými. Najviac je podmienený postojom vedenia podniku k uplatňovaniu princípov spoločenskej zodpovednosti, ako aj k rozvoji a využívaniu potenciálu podniku.

Riadenie podnikov vyžaduje vykonávanie manažérskych funkcií, ako sú plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrola. Rozdielne podmienky pre riadenie, resp. uplatnenie konceptu spoločenskej zodpovednosti v podnikoch sú dané predovšetkým povahou výziev a spôsobom i rozsahom uskutočňovania funkcií. Netreba však zabudnúť na prostriedky vyčlenené pre riadenie tejto koncepcie a profesionalitu uplatňovaných postupov, ako i na vzťahy na pracovisku, medzi ľuďmi.

Ako východiskový rámec pre voľbu určitého prístupu k riešeniu riadenia a rozvoji konceptu spoločenskej zodpovednosti v podniku by malo slúžiť predovšetkým posúdenie podnikovej stratégie a analýza podnikových procesov s charakterom, úlohami a požiadavkami vedenia podniku. Prejavujú sa dva hlavné postoje vedenia podnikov k riadeniu konceptu spoločenskej zodpovednosti. Prvou je presvedčenie, že podnik žiadne riadenie konceptu spoločenskej zodpovednosti nepotrebuje. Druhé presvedčenie vychádza z hodnoty "kvality", ktorá je spojená so spoločenskou zodpovednosťou.

Rozdiel medzi podnikateľskými subjektmi a organizáciami verejnej správy spočíva v miere pozornosti vedenia venovanej tomuto konceptu a v objeme vyčlenených prostriedkov na túto oblasť. Niektoré organizácie verejného sektora a podniky (medzinárodné korporácie) sa vyznačujú pomerne vyspelou úrovňou riadenia spoločenskej zodpovednosti, keďže pozornosť venujú zvyšovaniu kvality práce, výkonnosti, rozvoju a rozvíjaniu podnikovej kultúry. Odlišnosť podôb riadenia spoločenskej zodpovednosti v podnikoch teda závisí od zainteresovanosti vedenia na riadení spoločenskej zodpovednosti a od objemu disponibilných zdrojov.

Vrcholový manažment podniku sa môže rozhodnúť, či odborné činnosti týkajúce sa spoločenskej zodpovednosti bude vykonávať sám, prípadne s pomocou niektorého zo svojich spolupracovníkov. Môže sa rozhodnúť, či zriadi samostatnú funkciu manažéra, alebo zriadi v rámci organizačnej štruktúry špecializovaný útvar v súlade s aktuálnymi i očakávanými potrebami v oblasti riadenia SZ. Vedenie podniku sa môže rozhodnúť aj pre outsourcing (k riešeniu zavádzania konceptu SZ zabezpečiť externého špecialistu).

pokračujeme ... 

Autor: PhDr. Bc. Hajnalka Németh, 2018, akt. 2019.

Better Corporate Responsibility Initiative, 2016 - 2019.