MANAŽMENT ZNALOSTÍ A SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ PODNIKOV: NA CESTE KU KONKURENCIESCHOPNOSTI A VÝNIMOČNOSTI

Úvod
Efektívne manažovanie znalostí považujeme za dôležitú požiadavku dosiahnutia konkurencieschopnosti a výnimočnosti podnikov. Môže byť zodpovedné manažovanie poznatkov strategickým nástrojom pre dosiahnutie konkurencieschopnosti, respektíve prináša konkurenčnú výhodu pre podnik?
Ľudské zdroje sú považované za základný zdroj a faktor ekonomického rastu. Inovácie chápeme ako aplikovateľné inovatívne myslenie ovplyvňujúce činnosť podnikov a považujeme ich sa za kľúčový faktor rastu. Strategické využívanie znalostí a schopností ľudských zdrojov prispieva k zvyšovaniu efektívnosti a výkonnosti podnikov. Podľa niektorých odborníkov (Lundvall, Nielsen, 2007) podniky, ktoré sú si vedomé svojich zdrojov, majú jedinečný a cenný zdroj, ktorý je ťažko napodobiteľný a možno ho využiť na dosiahnutie udržateľnej konkurenčnej výhody.
Zodpovedné využívanie znalostí prispieva k pozitívnemu stimulu inovačnej kapacity a k trvalo udržateľnému rozvoju podniku s celospoločenským účinkom. Potreba zavádzania manažmentu znalostí je výsledkom konkurenčného tlaku a celosvetových trendov, pričom však neustále rastú požiadavky na informácie a tlak na zvyšovanie inteligencie. Manažovanie znalostí a konkurencieschopná inteligencia sú považované za zdroj konkurenčnej výhody aj v malých a stredných podnikoch (Chavinga, Chipeta, 2017).
Úlohou je identifikovať východiskový rámec spoločensky zodpovedného manažovania znalostí. V príspevku sa vychádza z odborných publikácií, štúdií a výskumov.

1 Znalosti, inovácia a sociálna zodpovednosť podnikov

Už v roku 2005 sa v podnikoch na Slovensku považovalo vnímanie dôležitosti informácií za nedostatočné. Bolo to jednou z prekážok rozvoja konkurencieschopnosti podnikov Slovenska. Manažéri podnikov uprednostnili finančný kapitál pred kapitálom intelektuálnym (Závarská, 2005). Je tu výzva rozmiestniť vedomostné aktíva pri vytváraní konkurenčnej výhody a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj organizácií. Riadenie ľudských zdrojov a znalostí prináša veľa výhod. Ľudské zdroje sú predpokladom pre rast. Pri vytváraní konkurenčnej výhody podniku je žiaduce brať do úvahy ľudský faktor s jeho znalosťami a zručnosťami (Zemiancyk a kol., 2012).
Spoločenská zodpovednosť podnikov, z ang. Corporate Social Responsibility (CSR), čo v preklade znamená sociálna zodpovednosť, si získala pozornosť ako koncepcia ovplyvňujúca konkurencieschopnosť podnikov. Konkurencieschopnosť sa chápe ako potenciál alebo schopnosť podniku zlepšiť výkonnosť, čo sa môže zabezpečiť prostredníctvom manažmentu znalostí. V tejto súvislosti sa spomína aj sociálna inovácia, ktorá je chápaná ako zdroj zmeny a modernizácie, t. z. že hodnota a znalosti môžu byť pridanou hodnotou a konkurenčnou výhodou podnikov. Každý
podnik má tri možnosti (cesty) k dosiahnutiu konkurenčnej výhody, ktorými sú: stratégia nákladového vodcovstva, stratégia focus, stratégia diferenciácie (Porter, 1998). K uplatneniu ktorejkoľvek z Porterových stratégií sú potrebné špecifické schopnosti, informácie a znalosti, ktoré spočívajú v mysliach ľudí.
Efektívne využívanie znalostí prispieva k pozitívnemu stimulu inovačnej kapacity a k trvalo udržateľnému rozvoju podniku (Hvizdová a kol., 2012). Schopnosť manažmentu efektívne využívať vedomosti je závislá od ľudí, ktorí vytvárajú, zdieľajú a využívajú znalosti v podniku.
Efektívne využívanie znalostí a zabezpečenie pozitívneho stimulu inovačnej kapacity podniku je znázornené na obrázku 1 ako integrácia znalostí a inovácií podniku. V súvislosti s tým možno spomenúť aj inovačné stratégie, ktoré sa zameriavajú na:
- silný záväzok k tvorivosti;
- analýzu konkurentov, znižovanie nákladov a vzdelávanie;
- analýzu konkurencie, reverzné podnikanie a nízko-nákladovú výrobu;
- segmentáciu trhu (Porter, 1998).
Konkurenčnú výhodu možno získať synergiou, respektíve prepojením jednotlivých
dimenzií spoločenskej zodpovednosti (ekonomickej, sociálnej a environmentálnej). CSR
vyžaduje, aby podnik získal a využil viac vedomostí so zapojením zainteresovaných strán (Renukappa, Egbu, 2005).

2 Manažment znalostí ako integrácia konkurenčných zdrojov podniku
Znalosti sú definované ako "využitie relevantných informácií v praktickej činnosti" (Požár, 2010, s. 64). Manažment znalostí je multidisciplinárna oblasť, a to z dôvodu, že táto disciplína pozostáva z rôznych vedeckých disciplín, a preto môže mať mnoho definícií. Manažment znalostí je riadenie informácií, t. z. že je to manažment integrácie troch prvkov: ľudí, procesov a technológií. Manažment znalostí je z určitého hľadiska riadenie súboru procesov znalostí. Z iného uhla pohľadu predstavuje riadenie sociálneho kapitálu či inovácií, alebo riadenie duševných zdrojov.
Znalostný manažment (knowledge management) je definovaný aj ako systematický a integrujúci proces koordinácie celopodnikových aktivít pri dosahovaní hlavných cieľov organizačnej spoločenskej zodpovednosti, týkajúci sa poznatkov vrátane ich vytvárania, mapovania, ukladania, zdieľania jednotlivcami i skupinami (Renukappa, Egbu, 2005).
Manažment znalostí možno chápať aj ako proces, prostredníctvom ktorého podnik vytvára a využíva inštitucionálne a kolektívne vedomosti (David, 1993; In Renukappa, Egbu, 2005). Výkonnosť manažovania ľudských zdrojov je spojená s intelektuálnym kapitálom podniku, čo ovplyvňuje inováciu a finančný úspech (Wong, 2005). Efektívny manažment znalostí môže zlepšiť kvalitu a spokojnosť nielen zamestnancov, ale aj zákazníkov (Lundvall, Nielsen, 2007) a v konečnom dôsledku i všetkých zainteresovaných strán podniku. Manažment znalostí definuje komunitu zamestnancov a ich zainteresované strany ako najdôležitejšie aktíva organizácie. Tieto hodnoty sú v súlade so záujmami spoločenskej zodpovednosti, s potrebami a právami zamestnancov a tiež so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré prichádzajú s podnikom do styku. Manažment znalostí, ako integrácia konkurenčných zdrojov podniku, predstavuje stratégiu zameranú na intelektuálny kapitál podniku, ktorá integruje firemnú kultúru, interakciu systémov a procesov s ľuďmi a technológiami, a to so zámerom zvýšenia výkonnosti podniku. V rámci stratégie manažovania znalostí je žiaduce hovoriť o nástrojoch manažmentu znalostí, ktoré zdieľajú hodnoty a zdôrazňujú ciele, a môžu napomôcť efektívnejšie uplatniť zásady CSR (Perry, 2015).

Manažment znalostí považujeme i za nástroj získavania konkurenčnej výhody. Podniky, ktoré pravidelne manažujú znalosti, dokážu vytvoriť hodnotu pre celú spoločnosť. Prínos uplatnenia manažovania znalostí so zodpovedným prístupom vedenia podniku je možné vidieť predovšetkým v nasledovných oblastiach:
- adaptácia na zmeny: vytvára podmienky na adaptáciu v nových podmienkach globalizácie (Závarská, 2005);
- trvalá udržateľnosť;
- spokojnosť vedenia: je nástrojom k dosiahnutiu cieľov podnikov (pozri Požár, 2010; Basl, Blažíček, 2013);
- financie a hodnota podniku: je zdrojom výnosov a zvyšuje hodnotu podnikov;
- rozvoj a neustále zlepšovanie sa: zlepšuje informačné toky, motivuje zamestnancov;
- spokojnosť všetkých zainteresovaných strán: zlepšuje kvalitu, procesy a zákaznícke služby, respektíve i vzťahy so zákazníkmi, zvyšuje možnosť objavenia nových príležitostí v podnikaní (pozri KPMG, 2003; OECD, 2003).

Sociálna zodpovednosť podnikov zahŕňa manažovanie znalostí v prepojení na ostatné dimenzie CSR (ekonomická výkonnosť, environmentálna dimenzia), čo vytvára predpoklady, aby uplatnenie princípov CSR bolo podstatným determinantom udržateľnosti konkurencieschopnosti a nástrojom pre získanie konkurenčnej výhody podnikov (pozri Požár, 2010; Hvizdová a kol., 2012; Romanová, 2012; Ferenčíková, Vícenová, 2014). Kľúčové výzvy organizácií, vzhľadom na manažovanie znalostí a uplatnenia CSR, spočívajú v tom, ako identifikovať, zmapovať, asimilovať, šíriť a uplatňovať znalosti na praktické riešenia. Prepojenie jednotlivých dimenzií CSR (ekonomické, environmentálne, právne, sociálne atď.) a cieľov podniku (maximalizácia zisku, minimalizácia nákladov atď.) sa stávajú kľúčovou výzvou. Zahraniční odborníci Renukappa a Egbu (2005) identifikujú 5 oblastí CSR uvedených na obrázku 2. Bodkovaná elipsa predstavuje tok znalostí medzi organizáciou a identifikovanými piatimi oblasťami, a to medzi:
- pracoviskom,
- komunitou,
- zákazníkmi,
- dodávateľmi,
- postaveným a prírodným prostredím.

Uvedený rámec je nevyhnutné transformovať na určité aktivity. Ako vyplýva aj z obrázku 3, vychádza sa zo zdrojov podniku. Integrácia manažovania znalostí a CSR do podnikovej stratégie je nevyhnutným krokom k dosiahnutiu požadovanému efektu. Tým, že podnik efektívne manažuje znalosti aj z oblastí CSR, môže získavať konkurenčnú výhodu. Zameriavanie sa na znalosti a na ľudský kapitál, na najcennejší výrobný faktor, bez ktorého sa nedosiahne produktivita a efektívnosť, t. j. manažovaním znalostí, sa podnik môže stať konkurencieschopnejším.

Záver
Znalosti predstavujú kľúčové a cenné aktíva, ktoré je potrebné neustále rozvíjať. Je tu požiadavka vytvárania vhodných podmienok pre ich udržateľný rozvoj. Prístup podnikov k manažovaniu znalostí nie je problémom technickým, ale skôr problémom organizačným a kultúrnym. Predkladaný príspevok si nekládol za cieľ obsiahnuť všetky otázky týkajúce sa manažovania znalostí so zodpovedným prístupom. Zámerom bolo objasniť niektoré vybrané problémy, ktoré môžu byť považované za kľúčové v oblasti dosiahnutia konkurencieschopnosti podnikov.

Za významný prínos príspevku možno považovať spomenutie spoločensky zodpovedného prístupu, ktorý by mohol viesť k včasnému rozpoznaniu príležitostí. Uplatnenie uvedeného prístup umožní presadzovať záujmy všetkých zainteresovaných strán tak, aby boli akceptovateľné a pozitívne vnímané všetkými subjektmi, čím by sa mali dosiahnuť ciele a požadovaná konkurencieschopnosť podnikov. Hodnotenie alebo meranie výsledkov spoločensky zodpovedného manažovania znalostí môže vyvolať rad problémov, ktoré sú mimo rozsahu predloženého príspevku. Jednou z otázok je, akou formou efektívnosť prístupu merať? Ako východiskové riešenie možno navrhnúť sebahodnotenie s uplatnením kombinácie rôznych manažérskych metód a nástrojov zameraných na hodnotenie výkonnosti, pričom každý z nich má svoje výhody a nevýhody. Odporúča sa kombinácia finančných aj nefinančných kritérií hodnotenia výkonnosti s pravidelným sledovaním ukazovateľov, pričom pri hodnotení by sa bolo možné opierať aj o závery kvalitatívnych výsledkov hodnotenia výkonnosti (napr. brainstorming, brainwriting, konsenzus). Je však žiaduce upriamiť pozornosť na všetky podnikové procesy a informačné toky, aby získané údaje z pravidelného hodnotenia podnikových aktivít, činností a procesov mohli napomôcť k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a zlepšiť výkonnosť podnikov, čo si však vyžaduje celostný a strategický prístup k uplatneniu koncepcie CSR.

Autor: Németh, H. 2015-2018. 

Použitá a odporúčaná literatúra

BASL, J. - BLAŽÍČEK, R. 2012. Podnikové informační systémy: podnik v informační společnosti. 3. vyd. Praha: Grada publishing, 2012.
CHAVINGA, W. D. - CHIPETA, G. T. 2017. A synergy of knowledge management and competitive intelligence. In Business Information Review. 2017, roč. 34, č. 1, s. 25-36.
FERENČÍKOVÁ, S. - VÍCENOVÁ, A. 2014. Uplatňovanie manažmentu znalostí v medzinárodných fúziách a akvizíciách. In Acta academica karviniensia. 2014, č. 2, s. 5-17.
HVIZDOVÁ, E. a kol. 2012. Znalostný manažment ako podstatný determinant udržateľnosti konkurencieschopnosti podniku. In Ekonomický časopis. 2012, roč. 60, č. 10, s. 1041-1058.
HVIZDOVÁ, E. - MIKLOŠÍK, A. 2012. Manažment znalostí a tvorba inovácií. [online]. 2012. [cit. 2018-01-10]. Dostupné na: <https://emi.mvso.cz/EMI/2012-
02/02%20Hvizdova/Hvizdova.pdf>.
KELEMEN, J. a kol. 2008. Kapitoly o znalostnej spoločnosti. Bratislava: IURA, 2008.
LING, Y. H. - THANH HOA, N. T. 2016. A Study on Knowledge Management and Corporate Social Responsibility in Vietnamese Manufacturing Companies. In An Online International Research Journal. 2016, roč. 2, č. 2, s. 772-787.
LUNDVALL, B-A. - NIELSEN, P. 2007. Knowledge management and innovation performance. In International Journal of Manpower. 2007, roč. 28, č. 3-4, s. 207-223.
NÉMETH, H. 2014. Zvýšenie úspešnosti podnikov v kontexte vnútropodnikovej komunikácie. In Kvalita. 2014, roč. XXII., č. 2, s. 44-48.
PERRY, M. 2015. Knowledge Management for Leveraging Corporate Social Responsibility. In Journal of Management Science and Practice. 2015, roč. 3, č. 1, s. 1-2.
PORTER, M. E. 1998. Competitive Advantage: Creating and Sustaining Superior Performance. New York: Free Press, 1998.
PORTER, M. E. - KRAMER, M. R. 2006. Strategy and society: The link between competitive advantage and corporate social responsibility. In Harvard Business Review. 2006, č. 84, s. 78-92.
POŽÁR, J. 2010. Manažerská informatika. Plzeň: Aleš Čeněk, s.r.o., 2010.
RENUKAPPA, S. - EGBU, Ch. 2005. Managing Corporate Social Responsibiltiy Knowledge for improved competitiveness: a conceptual framework. In Second Scottish Conference for Postgraduate Researchers of the Built And Natural Environment (PRoBE). Glasgow: Glasgow Caledonian University, 2005. ISBN 1-903661-82-X, s. 571-582.
ROMANOVÁ, D. 2012. Manažment znalostí. In Ekonomické spektrum. 2012, roč. VII., č. 5, s. 12-20.
SABADKA, D. 2006. Implementácia Manažmentu znalostí v podniku. In Transfer inovácií. 2006, č. 6, s. 176-177.
SENGE, P. M. 2007. Pátá disciplína. Praha: Management Press, 2007.
WONG, K. Y. 2005. Critical success factors for implementing knowledge management in small and medium enterprises. In Industrial Management & Data Systems. 2005, č. 3, s. 261-79.
ZÁVARSKÁ, Z. 2005. Implementácia znalostného manažmentu do podnikovej praxe. In Manažment v teórii a praxi. 2005, roč. 1, č. 2, s. 54-60.
ZIEMIAŃCZYK, U. a kol. 2014. Knowledge management in the process of building competitiveness and innovativeness of rural areas. In Online Journal of Applied Knowledge Management. 2014, roč. 2, č. 2, s. 43-56.