Spoločenská zodpovednosť a možný trend vývoja manažérskych nástrojov

Na Slovensku venujú pozornosť problematike spoločenskej zodpovednosti prevažne veľké a nadnárodné korporácie. Dôraz kladú na filantropiu a dobrovoľníctvo, ako aj na Public Relations a tým aj na budovaniu vzťahov. Výnimku tvorí systém manažérstva spoločenskej zodpovednosti (ďalej "SMSZ") aplikovaný napr. na podmienky v podnikateľskom sektore, ktorému je v tomto smere venovaná väčšia pozornosť, ako SMSZ v podmienkach verejnej správy a malých a stredných podnikov.

Trvalo udržateľný rozvoj zvyšovaním úrovne zodpovednosti a kultúry kvality v organizáciách

Komplikácie nastávajú už pri definovaní spoločenskej zodpovednosti, už dávno sa na Slovensku vedie diskusia. Smerom k potvrdeniu spoločenskej zodpovednosti ako vedeckej disciplíny je možné poukázať na fakt, že v súčasnosti patrí do skupiny spoločenských vied.

Spoločenská zodpovednosť je teória a prax riadenia organizácií v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja.

Spoločenskú zodpovednosť ako nástroj (napr. model ZET, ISO 26000) môžeme prirovnať ku komplexnému systému. Pomocou tohto nástroja je možné dosahovať ciele organizácie. V organizáciách riadenie spoločenskej zodpovednosti prebieha v rámci určitého systému, ktorý je možné označiť ako systém manažérstva spoločenskej zodpovednosti (ďalej len "SMSZ").

SMSZ je ucelený súbor činností, aktivít a procesov, ktorými vedenie organizácie pôsobí na všetky zainteresované strany za účelom dosiahnutia čo najvyššej spoločnej hodnoty.

Otázke SMSZ pre zabezpečenie konkurencieschopnosti sa na Slovensku stále venuje nedostatočná pozornosť. Avšak využívanie tohto nástroja je súčasťou celého súboru nástrojov zameraných na zvyšovanie kvality, tj. systémov manažérstva kvality. Ak chce organizácia získať reálny obraz o fungovaní SMSZ, je vhodné vykonať audit SMSZ. Uplatnením odporúčaní vyplývajúcich zo záverov auditu SMSZ môžeme zlepšiť úroveň informovanosti, kvality práce, produkcie a výkonnosti. Audit SMSZ je nástrojom na analýzu systému vo vzťahu k spoločensky zodpovednému správaniu organizácie, tj. získavame informácie o aktuálnej úrovni SMSZ a o väzbách organizácie, ale aj o prepojení jednotlivých dimenzií spoločenskej zodpovednosti. Závery z auditu SMSZ by mali poskytnúť odporúčania v smere zlepšenia SMSZ v podobe akčného plánu.

Význam spoločenskej zodpovednosti ako nástroja sa odvíja od jej poslania, ktoré je hľadaním rovnováhy medzi hospodárskou výkonnosťou, sociálnou zodpovednosťou a zodpovedným prístupom k environmentu.

Vývoj SMSZ je charakteristický tým, že sa v zahraničí začali aktívne zavádzať rôzne metódy riadenia. Súčasní predstavitelia spoločenskej zodpovednosti pokladali za potrebné modifikovať modely a integrovať rôzne prístupy do jedného uceleného celku, systému. Éra globalizácie nastolila výzvy spoločnosti a je tu tak potreba predovšetkým brať do úvahy aj iné faktory konkurencieschopnosti organizácií, ktoré sú síce dané ako základné oblasti fungovania organizácie. Jedná sa o komunikáciu a kultúru organizácií.

Smerovanie spoločenskej zodpovednosti vychádza zo súčasných praktík/praxe, výskumov a ďalší jej rozvoj bude udávané v nadväznosti na prax, tj. na manažment organizácií (ako profesia). Spoločenskú zodpovednosť a jej smerovanie, resp. smerovanie praxe je možné identifikovať prostredníctvom rôznych aktivít viazaných na určité špecifické hodnoty.Za jej poslanie sa môže považovať zabezpečenie trvalej udržateľnosti a rozvoja organizácie zvyšovaním úrovne zodpovednosti a tak i kultúry organizácie zameranej na zvyšovanie kvality práce, produkcie a života. V praxi oddeliť spoločenskú zodpovednosť od výkonu práce je nemožné, pretože už aj pri agende asistentky, v rámci bežnej komunikácie s klientmi dochádza aj k spoločensky zodpovednému správaniu.

Vzhľadom na uvedené je možné uviesť predpokladané faktory smerovania praxe a smerovanie vývoja nových manažérskych nástrojov, modelov a techník zameraných na zvyšovanie úrovne kvality a SMSZ v organizáciách. Na tomto mieste je možné brať do úvahy komunikáciu so spätnou väzbou, resp. systém manažérstva komunikácie, samotnú kultúru a hodnoty, resp. systém firemnej kultúry a hodnôt.

Na záver zdôrazňujem, že za hlavnú cestu zvyšovania povedomia o spoločenskej zodpovednosti považujem informovanosť - informačné kampane ako aj realizáciu výskumov v tejto oblasti za nevyhnutné.

Problematika integrácie SMSZ do organizácií (rôzneho typu) nie je jednoduchá. V prvom rade sa musí zmeniť vnímanie manažmentu a musia byť otvorené a schopné prijať a ďalej rozvíjať implementovanú spoločenskú zodpovednosť (SMSZ). Integrácia SMSZ do súčasného systému organizácií neprinesie len výsledky organizácii, ale aj verejnosti/spoločnosti/krajine.

Autor: Németh, H.